„Počúvaj, Dorotka, ty máš tie detičky v Nepále, môžem ti pre nich dať nejaké veci? Ostalo mi toho po deťoch veľa, neviem čo s tým..”
„Vieš čo, dík, ale neoplatí sa posielať poštou do Nepálu staré veci, lebo za cenu poštovného by som im tam kúpila desaťkrát toľko a nového. Ak chceš nejako pomôcť mojim deckám, najlepšie bude poslať peniaze, platím im z toho štúdium.”
„Jaj… Peniaze… No to nemám… Ale tie veci mi tu zavadzajú.”
„Tak mám nápad, ja tak raz za rok chodím za mojimi kamošmi do osady, môžem im to tam zobrať.”
„Cigáňom?! To majú akože tie krásne veci po mojich deťoch nosiť cigáni v osade? Prepáč to teda nie.”
Povedala bývalá kamarátka. Zrazu jej veci nezavadzali. Takto je to, žiaľ, na Slovensku často. Keď ide o usoplené nepálske alebo indické detičky, je to v pohode, keď o usoplené „cigánčatá“…