Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka

Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka

Osamelosť je akoby pozostatok našich evolučných vývojových zvieracích inštinktov – v prípade zranenia, aj toho duševného, sa utiahnuť do ústrania. Mnohým sa však nepodarí vrátiť do aktívneho života, z ktorého možno len na chvíľu odbočili, aby si mohli vyriešiť svoje psychické bolesti, zranenia.

Úkryt, do ktorého sa utiahli z rôznych dôvodov sa zdá bezpečnejší, ako riskovanie ďalších bolestí. Odvaha, sila vzdorovať, bojovať plynúcimi rokmi slabne. Pritom stačí tak málo, ako povedala babička Anka: „Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka“. Byť nápomocní máme evolučne zapísané v génoch. Samota môže byť príjemná, ak je nablízku niekto, s kým sa o ňu môžete podeliť. Mnohí mladí ľudia sa cítia už „starí a osamelí“ aj dnes, so všetkými sprievodnými javmi starnutia. Nie biologicky, opotrebovaním tela,…

Zobraziť celý článok

Úkryt, do ktorého sa utiahli z rôznych dôvodov sa zdá bezpečnejší, ako riskovanie ďalších bolestí. Odvaha, sila vzdorovať, bojovať plynúcimi rokmi slabne. Pritom stačí tak málo, ako povedala babička Anka: „Aby som sa necítila osamelá, stačí prítomnosť človeka“. Byť nápomocní máme evolučne zapísané v génoch. Samota môže byť príjemná, ak je nablízku niekto, s kým sa o ňu môžete podeliť.

Mnohí mladí ľudia sa cítia už „starí a osamelí“ aj dnes, so všetkými sprievodnými javmi starnutia. Nie biologicky, opotrebovaním tela, ale mysľou, ktorá často predčasne zostarne. Hlavne pre izoláciu od okolia, práve ona spôsobuje špecifickú vnútornú osamelosť. Žiť sám, v tichu svojho vnútra, je IN. Tento spôsob existencie dnes volí veľa mladých ľudí bez intenzívnejšieho a hlbšieho sociálneho kontaktu. Povrchné, rýchle kontakty a vzťahy sú doménou dnešných dní. Vo veľkých obchodných centrách, v dave, a predsa sami.

Formálny kontakt pri nákupe a masy zahľadené do výkladov či mobilov. Tu niekde vznikajú prvé základy osamelosti. Prispieva k tomu celospoločenský tlak hypoték, dokonalého výzoru či ilúzia, že všetko možno zaplatiť peniazmi. V určitej chvíli sa môže takéto „nezávislé“ pretĺkanie sa životom zdať zodpovedné a pohodlné, pretože ide s prúdom rieky. Pasca bez možnosti návratu však čaká až o niekoľko desaťročí, pretože chýbajúce hlboké vzťahy si vyberú svoju daň.

Možno ste tí z mála šťastných a máte krásne vzťahy v rodine, práci. Klobúk dolu. Podeľte sa o svoje šťastie s tými, ktorí ho nemajú. To vaše sa ešte viac znásobí.
Ak som Vás inšpirovala, v tomto momente po prečítaní, zdvihnúť telefón a zavolať svojim blízkym, priateľom či kolegom, alebo ich rovno navštíviť, neváhajte, urobte to ! A nielen teraz, robte to od dnes pravidelne. To najvzácnejšie, čo môžete človeku dať je váš čas, ktorý znamená kus vášho života a ak uplynie, nedá sa vrátiť.

Nenechajte si ujsť aj