Dennodenne pomáha v rómskych osadách pätnásť zamestnancov. Svoje aktivity však museli náhle zmeniť. Rozdávajú rúška a hygienické balíčky, zabezpečujú vodu, rozdávajú úlohy pre deti či vytvárajú odporúčania pre starostov a krízový štáb. Využívajú na to bohaté skúsenosti z humanitárnych kríz vo svete. Skupinové aktivity museli skončiť, teraz pomáhajú inak Vo vylúčených komunitách pôsobí Človek v ohrození (predtým Člověk v tísni) už viac ako 15 rokov. Rómovia dlhodobo využívajú služby ich komunitných centier, kde napríklad doučujú deti. Dospelým zas poskytujú sociálne…
Dennodenne pomáha v rómskych osadách pätnásť zamestnancov. Svoje aktivity však museli náhle zmeniť. Rozdávajú rúška a hygienické balíčky, zabezpečujú vodu, rozdávajú úlohy pre deti či vytvárajú odporúčania pre starostov a krízový štáb. Využívajú na to bohaté skúsenosti z humanitárnych kríz vo svete.
Skupinové aktivity museli skončiť, teraz pomáhajú inak
Vo vylúčených komunitách pôsobí Človek v ohrození (predtým Člověk v tísni) už viac ako 15 rokov. Rómovia dlhodobo využívajú služby ich komunitných centier, kde napríklad doučujú deti. Dospelým zas poskytujú sociálne a pracovné poradenstvo či poradenstvo ohľadom finančnej gramotnosti a osobných bankrotov. Všetky tieto aktivity však museli ísť bokom. Poradenstvo poskytujú už len v krízovom režime, a to hlavne individuálne.
„Aktuálne zabezpečujeme humanitárnu pomoc pre jednotlivé rómske osady, v ktorých máme komunitné centrá,“ vysvetľuje Peter Adam, vedúci programov sociálnej integrácie Človeka v ohrození. Tie sa nachádzajú v Roškovciach, Petrovanoch, Sveržove, Kojaticiach a v Plaveckom Štvrtku. Distribuujú im do osád rúška, hygienické balíčky, mydlá či dezinfekčné prostriedky. Okrem toho pre obce Kojaticie a Svinia, kde nie je zavedená pitná voda, zabezpečujú bandasky s kohútikmi.
Ako si umývať ruky v osadách bez vody?
Jedným zo základných odporúčaní, ako zamedziť šíreniu koronavírusu, je časté umývanie rúk. Mnohí Rómovia však majú sťaženú situáciu. V niektorých osadách totiž nemajú ani tečúcu vodu. „Keď si chceme umyť ruky my, vojdeme do kúpeľne a pustíme si vodu. Rómovia si musia vodu najprv doniesť z miestneho potoka či studničky a potom si ju musia zohriať. Do týchto lokalít nosíme bandasky na vodu alebo sa snažíme vplývať na kompetentných, aby im vodu zabezpečili,“ vysvetľuje P. Adam.
Poznáme aj prípady Rómov, ktorí si sami vyžiadali štátnu karanténu, lebo vedeli, že doma ju nebudú vedieť dodržiavať.
Vďaka bandaskám nemusia tak často chodiť k prameňu, čím sa znižuje riziko prenosu vírusu. Vďaka kohútiku na bandaske si zase môžu doma pustiť prúd vody a zabezpečiť si lepšiu hygienu, pretože predtým si ruky umývali v lavóri. Aj napriek náročným podmienkam však Rómovia podľa neho hygienické štandardy zvýšili. „Uvedomujú si vážnosť situácie. Rozumejú, že je to riziko aj pre ich deti a starých rodičov,“ dodáva.
Keď idú do potravín, nosia preto rúška a dodržujú dvojmetrové rozostupy. A miestne poriadkové hliadky dohliadajú na to, aby to fungovalo. Aj napriek počiatočným obavám z rozdávania sociálnych dávok pred mesiacom, prebehlo podľa P. Adama všetko hladko. Ľudia stáli pred poštou v rozostupoch a nemali žiadny problém s dodržiavaním pravidiel. V niektorých lokalitách si Rómovia dokonca sami šijú rúška a keď môžu, dodržiavajú karanténu. „Poznáme aj prípady Rómov, ktorí si sami vyžiadali štátnu karanténu, lebo vedeli, že doma ju nebudú vedieť dodržiavať.“
Deťom rozdávajú a kontrolujú úlohy
Mnohým deťom chýbali tiež základné pomôcky, ktoré im v posledných týždňoch zabezpečili a rozdali im aj príklady a zadania podľa veku a obtiažnosti. Tie sa neskôr snažia zbierať a vyhodnocovať, aby deti motivovali odmenou za splnenie. Ako hovorí P. Adam, niekde to má menší úspech, niekde väčší. „V Kojaticiach nám napríklad na druhý deň po rozdaní úloh volali matky, či budú aj ďalšie úlohy.“
Chýbajú dobrovoľníci do osád v karanténe
Väčšinu aktivít Človeka v ohrození vo vylúčených lokalitách zabezpečujú jeho zamestnanci. V každom komunitnom centre majú 3 pracovníkov, v teréne je teda denne 15 ľudí. Okrem toho spolupracujú aj s dobrovoľníkmi, s ktorými idú do terénu s konkrétnym typom humanitárnej pomoci.
Peter Adam upozorňuje, že dobrovoľník nemusí byť len človek, ktorý chce ísť do osady. „Ak chcete pomáhať, môžete poskytovať aj svoje profesionálne schopnosti – môžete byť grafik, prekladateľ, ale aj človek, ktorý má auto.“ Človek v ohrození si robí databázu takýchto ľudí, ktorých môže v prípade potreby osloviť. Veľa ľudí je na karanténnych OČR-kách a chcú sa aktivizovať a dobrovoľníčiť. „Často však majú strach ísť pracovať do karanténnych centier. Síce dostávajú ochranné pomôcky, ale prichádzajú do styku s pozitívne testovanými. Na tieto pozície máme preto problém nájsť ľudí,“ hovorí P. Adam.
Ako zvládnuť rozšírenie nákazy v osadách? Riešením sú aktívni starostovia
Svoje skúsenosti z humanitárnych kríz vo svete zdieľa Človek v ohrození aj s vládou. „Pomáhame vytvárať pre krízový štáb rôzne opatrenia, ako to funguje pri podobných katastrofách vo svete. Napríklad, ako sa má rozdávať potravinová pomoc, čo by mali obsahovať hygienické balíčky a podobne,“ vysvetľuje Peter.
Keď zverejníte svoju fotku alebo priezvisko, ktoré je rómske, mnohí vás na pohovor ani nepozvú. Je jedno, že máte rovnaké skúsenosti ako uchádzači z majority
Aktívne by však mali byť hlavne samotné obce, v ktorých sa osady nachádzajú. „Často sa stretávame s neochotou spolupracovať zo strany samospráv. Starostovia len čakajú, kým sa situácia vyeskaluje a hlavný hygienik povie, aby zavreli celú osadu. Potom zodpovednosť za nich preberá štát a obec to vo finále veľa nestojí,“ opisuje situáciu P. Adam a upozorňuje, že obce by nemali čakať, že to za nich bude riešiť štát. „Armáda totiž nebude mať kapacitu opáskovať 50 osád. Bude to treba riešiť iným spôsobom.“
Pomôcť môže pripraviť karanténne centrá
Človek v ohrození preto radí obciam, aby si prichystali karanténne centrá, či už v kultúrnom dome, komunitnom centre alebo v priestoroch, ktoré majú k dispozícii. Vďaka nim budú môcť odizolovať pozitívne testovaných ľudí od ostatných skupín obyvateľstva, aby nerozširovali vírus. „Keď si nedokážem v domácom prostredí karanténu zabezpečovať, tak mi ju zabezpečí starosta v provizórnych priestoroch, aby znížil riziko šírenia medzi obyvateľmi,“ opisuje, ako by to malo vyzerať, P. Adam.
Zároveň by podľa neho obce mali vyselektovať najviac ohrozených ľudí – čiže ľudí s chronickými ochoreniami, vysokým krvným tlakom, astmatikov – a premiestniť ich na bezpečné miesto. Zabúdať by nemali ani na zabezpečenie plošnej dezinfekcie priestorov a myslieť by mali aj na prípady, keď bude treba zabezpečiť starostlivosť o deti, ktorým rodičov zoberú do nemocnice. „Starostovia, ktorí pochopili, že sa ich to týka a že to môže byť veľký problém nielen pre Rómov, ale aj pre majoritnú časť obyvateľstva, sa už začali pripravovať,“ hovorí P. Adam. Zodpovedný prístup k riešeniu situácie má podľa neho napríklad Banskobystrický kraj, ktorý je aktívny vo vytváraní karanténnych centier.
Rómovia budú mať ešte väčší problém zamestnať sa
Strata príjmu najviac zasiahla Rómov z osád v karanténe. Keďže títo ľudia vôbec nemôžu vychádzať, nemajú prístup ani ku krátkodobým brigádam. Im by podľa Petra mala byť zabezpečená potravinová pomoc. V ostatných osadách je to však podľa neho tiež len otázkou času. Nielen ľudia z rómskej menšiny totiž stratili v dôsledku krízy zamestnanie.
Boj o pracovné miesta bude o to vyšší, že aj nezamestnaní z majoritného obyvateľstva budú hľadať prácu. „Vieme, aká je situácia so zamestnávaním rómskych komunít. Keď zverejníte svoju fotku alebo priezvisko, ktoré je rómske, mnohí vás na pohovor ani nepozvú. Je jedno, že máte rovnaké skúsenosti ako uchádzači z majority. Tento problém tu bude teda narastať dlhodobo, nie je to len otázka najbližších mesiacov,“ hovorí Adam.
Snažia sa koordinovať
Človek v ohrození pôsobí len v piatich osadách, no aktívny je vo viacerých. Svoje skúsenosti zdieľa aj s ostatnými organizáciami, ktoré pomáhajú vo vylúčených lokalitách a snažia sa svoje aktivity skoordinovať. „Založili sme facebookovú skupinu, kde máme vyše 400 členov. Sú tam ľudia, ktorí pracujú s vylúčenými komunitami a majú skúsenosti. Prebieha aj niekoľko paralelných pracovných skupín na úrovni organizácií, samosprávy a krízových štábov. Sme súčasťou viacerých z nich,“ opisuje aktivity Človeka v ohrození P. Adam.
Úvodná foto: Archív človeka v ohrození