K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘
left

K. Šimončičová: Zmenila by som Otčenáš na: ,Voda, strom a chlieb náš každodenný‘

Volajú ju „strombudsmanka“. Tam, kde je v ohrození nejaký strom, je i Katarína Šimončičová. Ochranárka a aktivistka už roky so zápalom presadzuje zachovanie zelene v mestách a bojuje proti výrubom stromov na celom Slovensku. Je členkou iniciatívy Bratislava otvorene, občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa či odborníčka v komisii územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby pri mestskom zastupiteľstve. V roku 2013 získala za svoje úsilie prestížnu cenu Biela vrana.

Katarína Šimončičová detailne pozná zákon o ochrane prírody a krajiny, dokonca lepšie ako mnohí úradníci. Prísne a nekompromisne dozerá na odôvodnenosť rozhodnutí súvisiacich s povoleniami výrubov drevín. Posiela odvolania, žiada vysvetlenia, protestuje, nahlas…

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície
left

Vďaka bývalej Lúčničiarke sa do škôl vracajú tradície

Veronika Miščíková sa dlhé roky venovala folklórnemu tancu, ale aj výtvarnému umeniu, v ktorom videla svoju budúcnosť. Svoje pedagogické korene však nezaprela, a tak aj napriek tomu, že odmalička tvrdila, že nebude učiteľka, sa teraz venuje tanečnej pedagogike, rozvíja tradičné ľudové remeslá a do základných škôl zavádza vyučovanie o tradičnej ľudovej kultúre.

Veronika, čo ťa priviedlo k folklóru? Prvým človekom bola mamina, ktorá sama vždy chcela tancovať, ale keďže pochádza z „dolniakov“ (Tvrdošovce), kde nebol súbor, nemala možnosť. Babka pre mňa zas predstavovala…

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo
left

Učí ľudí, ako nevyhorieť. Samému sa to stalo

Myslel si, že bude celý život aktivista. Po 12 rokoch v rôznych mimovládnych organizáciách však vyhorel. Keď už nevedel, ako ďalej, začal robiť to, čo mu bralo najmenej energie. Šoférovať. Kúpil si minibus a prevážal ľudí i nábytok. A popri tom vyštudoval psychológiu. Dnes učí ľudí, ako sa syndrómu vyhorenia vyhnúť. Psychológ Matúš Bakyta.

Radíte ľuďom, ako nevyhorieť. Vám sa stalo to isté. Ako ste sa k tomu dopracovali? Už ako dieťa som mal blízko k aktivizmu. Keď som v roku 1993 skončil elektrotechnickú priemyslovku, vedel som,…

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé
left

Ach, ten začarovaný kruh: Chcú mať dieťa, aby už neboli samé

Vie, že ostať sám, je najsmutnejší pocit na svete. A že sám človek si nedokáže pomôcť, keď sa ocitne v problémoch. V centre pre obnovu rodiny Dorka, ktoré vedie už 12 rokov, sa preto snaží dať druhú šancu osamelým mamám s deťmi i mladým bez rodičov. Riaditeľka Jolana Šuleková.

Je pološero, keď vchádzam na Hemerkovu ulicu v Košiciach. Navigácia hlási, že som na mieste, ale unavené oči krízové centrum nevedia nájsť. „Dorka? Samozrejme, že viem, kde to je. Ja tam…

Život a smrť sú len dve strany jednej mince
left

Život a smrť sú len dve strany jednej mince

Jana Pitková z Prešova po vlastnej bolestnej skúsenosti zo straty rodiny v sebe našla vnútornú silu. V združení Kolobeh života ako smútková terapeutka a poradkyňa pre pozostalých už piaty rok pomáha mnohým ľuďom z celého Slovenska. Okrem iného im radí aj ako prežívať Vianoce po strate blízkeho.

Článok je z rubriky Vianoce inak: O tých, ktorých nevidíme, v rámci ktorej si všímame bežný život ľudí v špecifickej životnej situácii. Keď ju zasiahla nečakaná strata, sama vôbec netušila, kde a ako vyhľadať…

Hipsteri dominikáni. Žijú proti prúdu dnešnej doby
left

Hipsteri dominikáni. Žijú proti prúdu dnešnej doby

Uprostred jedného z najväčších zvolenských sídlisk nájdete niečo, čo by ste dozaista nečakali. Už 20 rokov tam stojí dominikánsky kláštor. Od samotného začiatku v ňom žije aj brat Damián Mačura a o jeden rok menej brat Maroš Fintor, ktorí zasvätili svoj život reholi. Keďže okrem kňazskej činnosti majú aj svoje civilné zamestnania, nemusia byť však na prvý pohľad rozpoznateľní.  Samozrejme, ľahko ich identifikujete v habite. A možno rovnako ako ja, aj vy, keď ich náhodne stretnete na ulici, radšej odvrátite zrak a tvárite sa, že sú neviditeľní. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako vyzerá život v kláštore? Ako rehoľníci prežívajú život v službe pre druhých? Či ako trávia Vianoce?  Ja som sa s nimi stretla a prekvapil ma ich triezvy pohľad na život,  pokora, neskutočná múdrosť a skvelý zmysel pre humor.

  Článok je z rubriky Vianoce inak: O tých, ktorých nevidíme, v rámci ktorej si všímame bežný život ľudí v špecifickej životnej situácii. Pred samotou uprednostňujú spoločný život Dominikáni, na rozdiel od iných,…