Sedával najčastejšie v kuchyni, pred sebou mal noviny alebo niektorú zo svojich múdrych kníh a študoval. Čo na tom, že už mal bližšie k deväťdesiatke ako k osemdesiatke. Boj o postup na MS v hokeji so mnou odmietol sledovať, lebo sa mu srdce rozbúchalo viac, ako keď mu na dvore vyrástli krásne čerešne. Výsledok si však nenechal ujsť a s napätím čakal, kedy zahlásim, či sa to našim podarilo. Keď som k nemu vošla, knihy zavrel, rádio vypol. Stála som v strede kuchyne a aj jeho pozornosti. Rozprávala som, čo nové…
Sedával najčastejšie v kuchyni, pred sebou mal noviny alebo niektorú zo svojich múdrych kníh a študoval. Čo na tom, že už mal bližšie k deväťdesiatke ako k osemdesiatke. Boj o postup na MS v hokeji so mnou odmietol sledovať, lebo sa mu srdce rozbúchalo viac, ako keď mu na dvore vyrástli krásne čerešne. Výsledok si však nenechal ujsť a s napätím čakal, kedy zahlásim, či sa to našim podarilo.
Keď som k nemu vošla, knihy zavrel, rádio vypol. Stála som v strede kuchyne a aj jeho pozornosti. Rozprávala som, čo nové v práci i mimo nej. Občas si so mnou aj poplakal. Robieval mi „Nesku“ a sladil ju namiesto cukru medom. A keď som mu doniesla kávu z Talianska, vytiahol z povaly 25-ročný stroj na prekvapkávanú kávu. Pretože „káva od Zuzanky z Talianska sa nezalieva“.
Rozprávali sme sa o Facebookoch a Instagramoch, Googloch a Photoshopoch. Držal s nami krok, lebo sme mu to dovolili. Závidel mladším smartfóny, nudilo ho, že on do svojho telefónu „iba“ ťuká. Voliť chodil pravidelne, pýtali sme sa ho koho. Zaujímal nás názor človeka, ktorý v práci zastával vysokú funkciu aj napriek tomu, že nikdy nevstúpil do strany. Nebáli sme sa, že jeho hlas ohrozí našu lepšiu budúcnosť.
Bol to úplne typický dôchodca. Akurát že s pokorou a pokojom prijal svoj vek a to, že život má svoj rytmus. Zapôsobilo to aj na nás. Uvedomili sme si, že naši starší potrebujú iný prístup ako deti, kamaráti, kolegovia. Že je treba zastaviť sa a započúvať. Aj keď dookola opakujú tie isté príbehy. Aj keď už príbehy zabudli. Aj keď to je občas nesmierne ťažké. V jednom filme zaznelo, že skutočná krása si pozornosť nepýta. Pri starých ľuďoch ju občas dokonca treba chvíľu hľadať. Ale kto ju nájde, obohatí život o úplne iný rozmer.
Starý otec odišiel. Nie sú to ešte ani dva mesiace. Ostali po ňom pocity, že 90 rokov je vlastne strašne krátko. A stromy, ktoré zasadil a štepil a ktoré v tomto roku priniesli mimoriadnu úrodu. A ešte taká iná láska – aká je len medzi vnučkou a dedom.