Jej názov pritom neodkazuje len na samotného iniciátora myšlienky. Ker tmavomodrej trnky s bielymi kvetmi dôvtipne odhaľuje symboliku kontrastu svetla a temnoty, a zároveň je aj spojením sveta vidiacich a nevidiacich. Ako takmer biblicky hovorí K. Trnka: „Na začiatku bolo slovo“. Tomu sa preto vo filmových audiokomentároch dostáva aj náležitej úcty. Podľa neho je audiokomentovanie najťažšia literárna disciplína na svete: „Na krátkej ploche, ktorú máte k dispozícii, musíte vyjadriť všetko potrebné. A to samozrejme bez toho, aby ste rušili hudbu či ostatné dialógy.“ Dôležité je pritom nechať…
Jej názov pritom neodkazuje len na samotného iniciátora myšlienky. Ker tmavomodrej trnky s bielymi kvetmi dôvtipne odhaľuje symboliku kontrastu svetla a temnoty, a zároveň je aj spojením sveta vidiacich a nevidiacich.
Ako takmer biblicky hovorí K. Trnka: „Na začiatku bolo slovo“. Tomu sa preto vo filmových audiokomentároch dostáva aj náležitej úcty. Podľa neho je audiokomentovanie najťažšia literárna disciplína na svete: „Na krátkej ploche, ktorú máte k dispozícii, musíte vyjadriť všetko potrebné. A to samozrejme bez toho, aby ste rušili hudbu či ostatné dialógy.“ Dôležité je pritom nechať ľuďom aj voľný priestor, aby si isté veci mohli domyslieť.
Pomocou audiokomentára doteraz v Trnke „ošetrili“ niekoľko desiatok filmov. Tie sú voľne dostupné na webovej stránke organizácie www.trnka.biz. Nájdete medzi nimi najrôznejšie žánre od thrilleru, cez rozprávky, romantické komédie až po drámy. Na výber je slovenská klasika zo 60. – 80. rokov s kultovými dielami ako Tisícročná včela či Slnko v sieti, ale i najnovšie „kinohity“ – Trhlina, Pivnica či Únos či zahraničné filmy, napríklad obľúbený Pán prsteňov.
Vymyslel vlastnú metódu
Ako taký audiokomentár vlastne vzniká? Ide len o vecný opis prostredia a charakteristiku gest, mimiky či konania postáv? Ako vysvetľuje K. Trnka, v časoch, keď so svojou prácou začínal, teoretické zázemie našiel v preloženom manuáli z roku 1985. Najviac ho však inšpiroval workshop, ktorý viedol predseda Asociácie amerických audiodeskriptorov Joel Snyder. Ten zdôraznil, že dôležitejší než „technokratický“ prístup, čiže presné popísanie jednotlivých scén a obrazov, je umelecký prínos, ktorý sa snaží audiokomentátor do diela vniesť. Cieľom je pretlmočiť krásno skryté v obrazoch i emócie, ktoré z filmu plynú.
Nevidiaci totiž žijú vo svete ruchov, ktoré rozprávajú – aj dvere vám vedia prezradiť, či ich človek zavrel normálnym spôsobom alebo nimi silno buchol. Emócia sa v tom ozve, či chcete alebo nie.
Trnka si postupne vymyslel svoju vlastnú metódu. Film si najprv vždy len vypočuje, snaží sa identifikovať rôzne ruchy a odhadnúť, či sú pre ľudí so zrakovým postihnutím zrozumiteľné alebo nie.
„Nevidiaci totiž žijú vo svete ruchov, ktoré rozprávajú – aj dvere vám vedia prezradiť, či ich človek zavrel normálnym spôsobom alebo nimi silno buchol. Emócia sa v tom ozve, či chcete alebo nie,“ hovorí. „Počas toho, ako sledujete film, nevdojak do seba nasajete aj jeho atmosféru. A keď potom do obrazov vkladáte jedno slovíčko za druhým, robíte to už na základe zvukovej stopy, ktorú ste zažili na vlastnej koži. Prechod zo sveta vidiacich do sveta nevidiacich je tak už tak trochu predpripravený,“ opisuje K. Trnka a dodáva, že potrebná je samozrejme aj istá dávka literárneho talentu a úcta k základnej vyjadrovacej dramatike daného diela.
Nevšedné umenie audiokomentátora
Pre K. Trnku sa audiokomentovanie filmov medzičasom stalo už rutinou a preto neustále vymýšľa nové a netradičné formy – plánuje napríklad pripraviť audiokomiks. „Existuje toľko možností, ako film nahovoriť, ako intonovať, ako ho inscenovať. Vždy sa ponúkne nejaké originálne riešenie.“Veľká dávka kreativity bola potrebná napríklad pri filme Piata loď Ivety Grófovej, ktorá obsahovala viaceré snové pasáže. Nedalo sa teda len sucho opísať, že dievča je pod vodou a pláva, pretože by to pokazilo dojem z filmu a narušilo jeho krehké vyjadrovacie prostriedky. K. Trnka preto použil časť textu priamo z knihy autorky literárnej predlohy Moniky Kompaníkovej. Ďalším dôkazom inovatívneho prístupu k audiokomentovaniu je rozprávka Sedem zhavranelých bratov režisérky Alice Nellis, ku ktorej K. Trnka pripravil rýmovaný audiokomentár. Ten je svojou poetickou a hravou formou svetovým unikátom.
A kedy je audiokomentár najlepší? Skvelou spätnou väzbou je, ak si ho tí, ktorým je určený, takmer vôbec nevšimnú a považujú ho za prirodzenú súčasť filmu. Toto sa stalo aj K. Trnkovi, keď sa raz diváčky po filme opýtal, ako sa jej páčil jeho audiokomentár. Mladá žena pohotovo odvetila: „A bol tam aj audiokomentár?“
Kino pre nevidiacich
Už po sedem rokov organizácia Trnka raz mesačne organizuje v Mestskej knižnici v Bratislave filmové kino stretnutia. Ako zdôrazňuje K. Trnka, sedieť priamo v kine má celkom inú atmosféru a čaro. Ak by ste sa ešte stále čudovali, prečo nevidiacich láka chodiť do kina, odpoveď je jednoduchá: „Ide o zážitok, že ste v kine a vedľa vás sedí živý človek, ktorý sa smeje či plače. A neskôr sa spoločne môžete o filme porozprávať,“ objasňuje K. Trnka. Navyše, na premietania často pozýva i samotných hercov, ktorí s divákmi o filmoch následne diskutujú.
Vymysleli svetový unikát
Za projekt roka 2018 vyhlásil Vyšehradský fond iniciatívu Audio Descriptions Across borders, ktorej súčasťou je i organizácia Trnka. Po tom, ako sa na Slovensku stali majstrami audiokomentátorstva, rozhodli sa túto oblasť povýšiť na ďalšiu úroveň a vytvorili svetový unikát. Pomocou 3D tlačiarne vyrobili „hovoriace reliéfy“, z ktorých zhotovili hovoriacu dotykovú knihu o drevenom historickom kostolíku v skanzene pod hradom v Starej Ľubovni. Jeho podoba je zachytená niekoľkých vysúvacích reliéfnych doskách, pomocou ktorých si nevidiaci návštevníci dokážu kostolík prezrieť bez sprievodcu.
Pohyb ich rúk po reliéfe jednotlivých strán po celý čas naviguje hlas komentátorky a umožňuje spoznať vzácne časti tejto kultúrnej pamiatky. Ako tvrdí K. Trnka, spojenie hmatu a zvukových vnemov sa javí byť ideálnou kombináciou. „Hmat v súvislosti s hovoreným slovom sa môže stať plnohodnotným zmyslom,“ hovorí s nadšením. Ako priznáva, z modelu prvej hovoriacej knihy boli milo prekvapení aj samotní partneri projektu. „Mohli sme o tom rozprávať tirády, ale pokiaľ neležalo na stole niečo konkrétne, nejaký hmotný predmet, človek si vedel len veľmi ťažko predstaviť, o čom hovoríme,“ spomína.
Trnka pritom neostáva len pri tejto prvotine. Aktuálne už dokončili prototyp ďalšej knihy, ktorá ponúkne „hmatovú prechádzku“ po Bratislave. Ide o reliéfnu mapu obsahujúcu niekoľko hlavných pamiatkových budov v hlavnom meste – Mirbachov či Primaciálny palác, Kostol a kláštor Klarisiek a iné. Podstata spočíva v tom, že zatiaľ čo jeden hlas naviguje pohyb prstov nevidiaceho po mapke, druhý hlas mu približuje historicko-kultúrne súvislosti.
Hovoriace knihy vyrábajú svojpomocne
Organizácia aktívne spolupracuje so Spojenou internátnou školou v Starej Ľubovni, kde takisto plánujú umiestniť hovoriacu knihu. Tá bude okrem orientačného plánu školy ponúkať napríklad aj prierez slovenským výtvarným umením 20. storočia. Jednotlivé hovoriace knihy bude čoskoro možné umiestniť do jedného zariadenia a rozšíriť tak ich ponuku. Pre nevidiacich by takýmto spôsobom neskôr radi spracovali aj pamiatky zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri tomto všetkom je veľmi užitočná moderná 3D tlačiareň, ktorá je malým zázrakom. Jej 3D modely zaslané cez internet si totiž ľudia môžu vytlačiť kdekoľvek na svete.
Je potrebné zdôrazniť, že trojčlenný tím z Trnky, Ildiko Guziková, Vladimír Maroš a Karol Trnka, si dokáže „Hovoriacu dotykovú knihu“ vyrobiť vlastnými silami. K. Trnka podľa vlastných slov neraz vo svojej malej dielničke na chalupe stojí pri pilníku, „šudlí“, lepí a cíti sa pritom šťastne. Popritom si spomína na časy, keď bol ako automechanik na učňovke zavretý vo výrobnej hale a myslel si, že takto strávi zvyšok života. Pritom ešte netušil, že túto remeselnú zručnosť raz využije vo vlastnom projekte.
Audiošlabikár Braillovho písma
Ďalší nápad z dielne Trnky v sebe takisto spája technologické riešenie a praktický účel. Audiošlabikár Braillovho písma má tú výhodu, že nevidiaci si na ňom môžu abecedu precvičovať nepretržite a hlavne samostatne. Funguje totiž tak, že ak pri zadaní bodov, ktoré tvoria isté písmeno urobíte chybu, prístroj vám to pomocou zvukového signálu oznámi a môžete skúšať ďalej. Ako hovorí K. Trnka, nedostanete sa tak napríklad do situácie, že vášmu lektorovi sa práve nechce a vy to spoznáte na jeho hlase. Nemusíte sa teda stresovať tým, že sa vám nedarí, ale pokračujete pokojne až pokým vás to neprestane baviť alebo nedosiahnete želaný efekt.
Úvodná foto: archív K. Trnku