Varí zo zvyškov: Mnohí sú prekvapení, čo vymyslia z minima potravín

Bežný Slovák vyhodí vyše 100 kg jedla ročne. V čom je podľa vás problém? Prečo vyhadzujeme jedlo?

Slováci sú nastavení tak, že nechcú vyhadzovať jedlo. Problém je v tom, že občas nevedia, ako na to. Nevedia, čo by mali zmeniť, aby vyhadzovali menej jedla. Ja vidím problém hlavne v množstve. Nevieme odhadnúť, aké množstvo potravín by sme mali mať doma v porovnaní s množstvom potravín, ktoré sme schopní zjesť. Často býva problémom aj nedostatok času a inšpirácie. Ten, kto príde večer domov unavený z práce, sa snaží jedlo riešiť čo najrýchlejšie a najjednoduchšie. Preto mnohé suroviny, ktoré pred tým nakúpil v dobrej viere, že z nich bude variť, nestihne spotrebovať včas.

Aké je teda riešenie?

Ak s tým chce niekto bojovať, najlepšie je pozrieť sa do vlastného koša. Treba vedieť, čo doma vyhadzujeme najčastejšie. Štandardne býva problémom napríklad pečivo. Ak ho nestihneme zjesť, stvrdne. Väčšina ľudí však má rado mäkké pečivo, takže si radšej kúpi čerstvé a to staré vyhodí.

Nevieme odhadnúť,  aké množstvo potravín by sme mali mať doma v porovnaní s množstvom potravín, ktoré sme schopní zjesť.

Problematické sú aj mliečne výrobky alebo potraviny, ktoré majú časovo obmedzenú spotrebu. Najdôležitejšie je preto nemať doma priveľa potravín, najmä tých čerstvých, ktoré sa rýchlo kazia. A to hlavne vtedy, ak je človek časovo zaneprázdnený.

Najlepším riešením je nakupovať striedmo, skôr menej. Ak nám niečo chýba, vždy sa to dá dokúpiť. Aj vzhľadom na to, že sa chceme stravovať čerstvo a zdravo, je lepšie kúpiť každý druhý deň jeden – dva čerstvé banány než desať naraz a potom ich jesť po pár dňoch prezreté alebo nebodaj čierne.

Byť striedmym je pre mnohých v dnešnej dobe náročné, hlavne keď na nás odvšadiaľ vyskakujú rôzne akcie a reklamy na potraviny v zľave. Ako im odolať?

Musíme sa snažiť nekupovať to, čo nepotrebujeme. Je iné, keď si človek kúpi tri rovnaké tričká, pretože ich môže začať nosiť aj o rok, v skrini sa mu nepokazia. Keď si však kúpime tri balenia nejakej potraviny, ktorá má obmedzenú trvanlivosť, a nestihneme ju minúť, nakoniec úplne zbytočne skončí v koši.

Chápem, že sa vďaka akciám dá ušetriť, ale nakupovala by som len také veci, o ktorých viem, že ich potrebujem a využijem. Vvyhýbala by som sa produktom, ktoré nepoznám a chcem ich kúpiť len preto, že ich chcem vyskúšať – bez nejakej konkrétnej predstavy o konkrétnom jedle. Keď človek nemá naozaj naplánované, čo z  danej suroviny bude variť, ľahko sa môže stať, že mu ostane v špajze bez využitia a nakoniec  ju vyhodí.

Niekedy bývajú v akcii potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti. Tu tiež treba byť obozretný. Mne sa napríklad stalo, že som v akcii kúpila cícerovú múku, ktorá bola tesne pred dátumom minimálnej spotreby. Povedala som si, že to risknem, lebo múky sa dajú spravidla využiť aj po jeho uplynutí. Keď som ju však otvorila, zistila som, že je horká. Neskôr som si začala mlieť cícerovú múku sama doma a zistila som, že chuťový rozdiel bol zásadný. Moja čerstvo namletá cícerová múka nemala žiadnu horkastú pachuť. Potravinám, ktorých chuť nepoznám a predávajú sa tesne pred uplynutím dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, sa preto už radšej vyhýbam.

Mnoho potravín sa vyhadzuje aj kvôli nesprávnemu skladovaniu. Aké sú najbežnejšie chyby, ktoré robíme a pre ktoré sa nám potraviny pokazia skôr ako je to nutné?

Rozhodne si treba dávať pozor na obaly. Veľa potravín si svoju životnosť zabalením do plastu predĺži, no mnohým potravinám vôbec nesvedčí. Napríklad pečivo v plastovom vrecúšku, v ktorom je teplo, vlhko a tvorí sa pleseň. Pri pečive odporúčam ľanové či bavlnené utierky, vrecúška v kombinácii s chlebníkom.

Najdôležitejšie je podľa mňa byť striedmy, snažiť sa krotiť v obchode a plánovať si varenie a nákupy.

Mnohým druhom zeleniny tiež nevyhovuje, keď sú uzavreté v plastovom vrecúšku, v ktorom ich nechávame aj doma v chladničke.  V ňom  zelenina často začne hniť alebo plesnivieť. Napríklad koreňovú zeleninu môžete zabaliť do vlhkej bavlnenej utierky, vďaka čomu si zachová čerstvosť a chrumkavosť. Vňate je dobré oddeliť, aby neodoberali koreňu vodu – aj vďaka tomu ostane koreňová zelenina dlhšie chrumkavá.

Veľký boom zažívajú aj voskové obrúsky. Mne sa osvedčili napríklad na balenie syrov. Predtým, keď som nechala parmezán v plastovom obale, po čase začal plesnivieť, ale vo voskovanom obale sa mi to ešte nestalo.

Mnoho ľudí nemá čas zamýšľať sa nad tým, aby neplytvali potravinami. Čo by ste im poradili?

Ak nemáte veľa času variť, snažte sa menej nakupovať a variť jednoduchšie jedlá. Nemajte priveľa potravín, aby sa nepokazili. Ak má človek veľa aktivít či práce, treba to v kuchyni držať minimalisticky. Najdôležitejšie je byť striedmy, snažiť sa krotiť v obchode a plánovať si varenie i nákupy.

Hoci plánovať sa dá na dlhé obdobie dopredu, nakupovať potraviny je lepšie maximálne na najbližšie 2 – 3 dni. Ak sa totiž stane, že nestihnete niektorý deň variť, alebo vám ostanú zvyšky obeda či večere, nebude sa v chladničke hromadiť jedlo, ktoré neskôr skončí v koši, lebo sa nestihlo zjesť včas.

Ako teda začať, keď chceme znížiť množstvo vyhadzovaného jedla?

Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, s čím máme problém. V každej domácnosti to totiž môže byť inak. Niekto vyhadzuje hlavne pečivo, niekto zeleninu a niekomu robia problém zvyšky vareného jedla. Treba zistiť, aká je naša problematická surovina a riešenie tomu prispôsobiť.

Určite treba mať aj poriadok v chladničke. Snažiť sa ju udržiavať nepreplnenú, aby bol jej obsah prehľadný. Problém totiž môže byť aj v tom, že surovinu, ktorú treba minúť nevidím, lebo je schovaná za inými potravinami alebo v nejakom obale. Veľakrát skladujeme jedlo v hrncoch a keďže do nich nevidieť, zabúdame, čo v nich vlastne je.

Deti musia vedieť, že jedlo by v koši končiť nemalo, treba im však vysvetliť prečo. Mali by vedieť, že na jedlo, ktoré jedia, musia rodičia zarobiť.

Niektorí ľudia tiež vyhadzujú otvorené balenia potravín, napríklad syr, tvaroh či šunku. Pomôcť môže to, že ich sústredíme na jednom mieste, napríklad v jednej nádobe. Vždy, keď budeme pripravovať obed alebo večeru, mali by sme sa snažiť minúť práve tie.

Nuž a ďalšia vec, ktorou sa dá tiež predchádzať plytvaniu jedlom – plánovať jedálniček a variť v prvom rade z toho, čo máme v chladničke. S mnohými mojimi čitateľmi sme sa zhodli, že skvelá vec je variť z chladničkových zásob dovtedy, kým nie je prázdna. Väčšina z nich vraví, že ich vždy milo prekvapí, aké kombinácie sú schopní vymyslieť aj z minima potravín.

Proti plytvaniu jedlom sa dá bojovať aj frekvenciou nákupov. Napríklad veľké nákupy je lepšie robiť vtedy, keď je chladnička takmer prázdna. Dovtedy je lepšie nakupovať v malých množstvách a nakupovať len tie potraviny, ktoré potrebujeme na to, aby sme navarili z toho, čo máme doma.

Na vašom blogu Do poslednej omrvinky prinášate recepty na jedlá zo zvyškov. Varenie zo zvyškov však mnohí považujú za jedlo druhej kategórie.

Stretávam sa s tým často. Niektorým ľuďom sa už len pri slove zvyšok zježia chlpy a myslia si, že varenie  zo zvyškov je nezdravé. Podľa mňa je to len o našom mentálnom nastavení. Keď si človek otvorí syr, nespotrebuje ho a odloží do chladničky, aj to je zvyšok. Nie je na ňom nič zlé, len sa neminul celý. To isté platí pre ryžu alebo zemiaky – ak sa ich uvarí viac a nezjedia sa, je to zvyšok, ale ešte do nasledujúceho dňa či dvoch sú v poriadku.

Iné je to samozrejme po piatich či šiestich dňoch. Vtedy už daná potravina môže byť naozaj pokazená a netreba sa zahrávať so zdravím. Najdôležitejšie je teda minúť potraviny alebo zvyšky jedla včas. Potom to nie je nič nezdravé ani nebezpečné.

Čo s varenými jedlami, ktoré sme nezjedli? Dajú sa využiť?

Ak je to polievka, v ktorej nie sú zemiaky alebo omáčka, dá sa zamraziť. Ak je to nedojedené mäso, dá sa natrhať vidličkou a použiť do sendviča alebo bagety. Mäso sa môže použiť do zeleninového šalátu či kukuričnej placky. Dá sa tiež zapiecť a klasika je zemiaková baba, či už s údeným, pečeným mäsom, šunkou alebo klobásou.

Z ryže alebo zemiakovej kaše môžete spraviť karbonátky; stačí  ich zmiešať s vajíčkom, pridať zeleninu, trocha múky alebo strúhanky. Ryža sa dá tiež použiť ako fajn polotovar do tzv. panvičkových jedál, napr. tak, že sa orestuje čerstvá alebo mrazená zelenina, ku ktorej sa pridá ryža, strukoviny a máme rýchle jedlo z jedného hrnca.

Väčšina ľudí si zo stvrdnutého chleba spraví chlieb vo vajíčku. Ako inak sa dá ešte využiť stvrdnuté pečivo? Ako ho zvyknete použiť vy?

Z pečiva sa dá spraviť žemľovka, a to nielen na sladko, ale aj na slano – so syrom, so šunkou a zeleninou. Klasikou sú tiež krutóny či strúhanka. Z nej spravíte slanú posýpku na cestoviny alebo zapekané jedlá, ktorá dodá jedlu iný šmrnc a chrumkavosť. Strúhanka sa dá pridávať do zemiakových placiek, karbonátkov, fašírok, koláčov, štrúdiel, tvarohových guliek, ale aj do rôznych knedličiek do polievky.

Strúhanka ich cesto nadľahčí, je potom nadýchanejšie. Ak ju opečieme na troške masla, môžeme ňou posypať zeleninu alebo ovocné guľky. Môžeme ju tiež zmiešať s vajíčkom a parmezánom, z čoho vieme urobiť rezance do polievky. Výborným pomocníkom pri pečive je mraznička. Ak ho hneď po kúpe zamrazíte, po rozmrazení je na nerozoznanie od čerstvého pečiva. Mrazené pečivo je tak fajn záchranou vtedy, keď nestihnete alebo nemôžete ísť do obchodu.

Máte dve deti, zapájate aj ich do varenia? Ako ich vychovávate k zodpovednej spotrebe?

V prvom rade je dôležité rozprávať sa s nimi. Musia vedieť, že jedlo by v koši končiť nemalo, treba im však vysvetliť prečo. Mali by vedieť, že na to jedlo, ktoré jedia, musíme my rodičia zarobiť. A aby sme naň zarobili, musíme chodiť do práce, namiesto toho, aby sme boli s nimi doma. Čím sú deti staršie, tým viac by mali vnímať, že ani výroba jedla nie je taká jednoduchá, ako by si možno predstavovali.

Nám pomáha napríklad to, že starí rodičia majú záhradu. V letných mesiacoch, keď dozrieva ovocie a zelenina, tam s nimi trávime veľa času a môžu na vlastné oči vidieť, odkiaľ sa napríklad berie paradajka alebo jahody. Že na to, aby sme mohli jesť ovocie či zeleninu, treba nielen starostlivosť, ale aj vodu a zdravú zem. Snažíme sa dať im základ, aby si potom, keď už budú sami hospodáriť, vedeli zrátať, koľko je dva a dva. Aby skrátka vedeli, že keď budú vyhadzovať jedlo, neuškodí to len ich peňaženke, ale že to môže mať vplyv aj na životné prostredie.

Aj preto ich z kuchyne nevyháňam, keď mi chcú pomáhať variť. Hoci  je varenie s deťmi náročnejšie, snažím sa prekonať, pretože spoločne strávený čas a dobrý pocit mojich detí z toho, že samé niečo dokážu, je na nezaplatenie. Spolu varíme polievky, krupicové kaše, lievance a synovia pomáhajú aj pri pečení. Starší pri tom nikdy nezabudne podotknúť, že to vlastne nepomáhajú oni mne, ale ja im.

 

Úvodná foto: Matúš Lago